Výstava „The Best of Debili“

pri druhej našej exibícii sa slova ujala nami obdivovaná a adorovaná, samotná Andrejka Bartošová:

„Všetko umenie nemohli vytvoriť “len“ samí Raffaelovia a Michelangelovia, pretože ľudské počínanie takéto preháňanie a luxus neunesie.“ Sándor Márai

V poradí druhá výstava dvoch nie  známych autorov Jána Ballu a Petra Stacha predstavuje to najlepšie z ich tvorby. „Debili“ radi pozorujú, citujú, napodobňujú a akcentujú prvky groteskna. Nie je im cudzia ani satira ani romantický typ irónie.

Vo svojom „manyfeste” odmietajú výlučnosť elitárskeho chápania umeleckej hodnoty a zdôrazňujú tvorbu ako potešenie. Už v prvom bode manifestu preto zámerne relativizujú:

1. Talent, nadanie, estetika, bla bla ...

2. Snažiť sa treba, ale nepreháňať.

Za tým, čo robia, nehľadajú skryté významy, uprednostňujú jednoduchosť formy aj obsahu a vnímanie sveta takého, aký je:

3. O čom nemožno hovoriť, o tom netreba hovoriť.

4. Je vela tém a málo farieb.

Umenie však pre nich zostáva prostriedkom komunikácie, pretože:

5. Duša je večná.

6. Zelená farba je jedovatá.

Avšak nezabúdajú ani na praktický rozmer výtvarnej tvorby –

7. Pomaluvaní si treba upratať.

8. Všetko má svoju cenu.

Posledný bod ich manifestu ohraničuje nielen časový priestor ich vstupu na scénu, ale aj scénu samotnú – otvorene priznávajú, že hoci zatiaľ netvoria dlho, adepti umenia ich môžu vnímať ako „debilov“, ktorých tvorivá prax daľeko zaostáva za životnou skúsenosťou. Ale fakt, že majú chuť a zmysel pre druh činnosti, ktorou je maľovanie, je radosť prinášajúci.

Andrea Bartošová