Vazeni priatelia,mili hostia.Srecne Vas vytam na poslednej vernisazi tohto roku. Slubil som svojim priatelom, ze otvorim ich retrospektivu odbornym textom. Venujte mi prosim pozornost.

" Ked chce clovek zacat nieco pisat, vsetky myslienky sa mu skryju a len z pod stola, z pod stolicky, zhora zo skrine

na neho robia dlhy nos. Najlepsie by snad bolo nepisat nic, zostat lezat v posteli a cakat na dalsie jedlo, ked sa ohlasi hlad, na chut prejst sa, na naladu k styku s ludmi alebo na spanok, na zajtrajsi den, na nutnost ist do prace, na dieta, kym pride a bude sa dozadovat zabavy, alebo na cokolvek ineho, co pride samo od seba, prostym chodom " prirodzenosti veci."

Nieje ale potom zivot prave len epifenomenom metabolickych procesov v bunkach, len dosledkom zotrvacnej chuti buniek prejavovat sa, nezajst vyhladovanim, zastavenim biochemickych procesov a co ja viem?

Nieje potom prave ludsky zivot len vynutenym sprievodnym javom samoblazenosti buniek, ktore celkom neproblematicky hodlaju vyuzit kratku moznost procesovania sa az do dna, a cert vie o nehoraznosti, ktoru takto sposobuju.

Ci nieje potom ludsky zivot - co je len v nepatrnej modifikacii to iste - len nesvojpravnym a zhola nesamostatnym clankom a prostriedkom celeho biochemickeho procesu a pohybu - tazko povedat hned vyvoja - ktory je sam pre

seba a neberie ziadny zretel k svojim jedenotlivym clankom? "

Jedneho letneho vecera na dvorceku v nechsapaci  viedli dvaja priatelia rozhovor, ktory uzavreli tym, ze by mali

zalozit umelecku skupinu. " Ale ako sa budeme volat?" - vravi jedn s nich. Vravim: -" To je jasne, debili ! "

Tak vznikli Debili. Ked vznikli prve obrazy jedneho s clenov skupiny, zaslal ich svojej sestre digitalnov formov, co na to povie. Odpovedala: - "Art brut poznam, ale v tvojom pripade by som to nazvala Demi -Sec. "

Inokedy ma druhy z clenov skupiny zavolal, ci by som mu neporadil s jednym obrazom, ktory prave maloval. Ked som dielo uvidel a vypocul si autorov vyklad, napadlo ma. Vacsina zaciatocnikov sa trapi tym, ze ich predstava daleko presahuje ich moznosti.

Tymto Debili netrpia.

Su natolko informovani, ze presne vedia, ze ruka zvierajuca penis moze vyzerat ako nieco na zltom podklade a nahrobky cintorina ako stlpiky pri ceste. To ma priviedlo k zaveru, ze Debili nerobia to co vacsina ich umeleckych kolegov - umelcov, nepouzivaju napodobovanie, teda mimesis, ale cituju. A to volne a po chuti.

Ich medzicasom rozsiahle dielo je citaciou nie konkretneho diela ale vseobecnych umeleckych postupov.

Tym je aj tato vystava, ktorej tak isto ako Debilom a Vam drahy priatelia prajem do noveho roku vela stastia!

"Snad teda by bolo predsa len lepsie nieco napisat, nieco tvorit, nieco proste robit, nejak vobec aktivne naplnit cas,

ako byt len pasivnou hlinou, s ktorej na ktorej sa odohrava vlastne dianie, dianie buniek, dianie rodu, dianie zivota.

Cinnosti sa mozu stat z pasivneho nositela aktivnym spolucinitelom. Mozu dokonca napnut svoje usilie urcitym smerom, a tak ovlivnit rod, zivot, vesmir, bytie samotne. Z kanala, ktorym sa vali, ktorym komunikuje dianie v nezistitelnom casovom rozpeti odkialsi kamsi, mozu sa stat ontotvornou, bytie spoluurcujucou, bytie pretvarajucou,

bytie dokonca tvoriacou velicinou.

Byt onym kanalom moze byt za urcujucich predpokladov velmi vznesene ( a maximalne vyznamne ) ale byt ontotvornou jednotkou je zrejme este " vznesenejsie. "

Avsak ak mam nieco robit, nepoviem tvorit, ak sa mam ontotvorne potykat, skor ci neskor dospejem k otazke " preco to mam robit. "

Tu elan, ktory hviezd sa dotykal, je vsakovany v okamziku zufalstvom ako veletok pieskom a nevieme ani ci vytvori

aspon podzemny Nil.

Tak ci lezim, ci v potu tvare pracujem, proste v kazdej situacii a v kazdej sekunde zivota stretavam preco, naco a koli comu a citim, ze bez odpovede na ne prestava byt ludsky zivot ludskym zivotom. "

Tymto, drahy priatelia povazujem vystavu za otvorenu a prajem Vam prijemny vecer.

P.S.

Citaty na zaciatku a na konci mojho prihovoru su zobrane s knihy Egona Bondyho, Utecha z ontologie, vydavatelstvo

Dharma Gaia, Filosoficke eseje sv.1, vydanej v roku 1999 v Prahe.

Kedze som dnes vecer hovoril o citovani, uplne na zaver by som na pamiatku mojho priatela Egona Bondyho uviedol kratky pribeh, ktory som s nim zazil.

Raz na konci prednasky o indickej filozofii, pocas ktorej, sa mu podarilo niekolko krat urazit a znovu si ziskat svojich posluchacov, Bondy si dal posledneho sluka zo svojej marsky, zatlacil ju v popolniku a povedal: " Dovolte abych nakonec sve prednasky  zacitoval sam sebe: " Vsechno ma sve meze i to jak se do prdele leze.